Skip to main content

Kronika

História a vznik SRZ Michalovce

I keď sa na Zemplíne nachádzajú nálezy už z mladšej doby kamennej a bohato je dokázaná história čo do osídlenia z doby bronzovej a železnej, predsa život ojedinelých osadníkov nášho regiónu je málo známy. Ale určite vieme, že pod pohorím Vihorlatu, na brehoch Laborca od pradávna žili naši predkovia, ktorí sa živili polnohospodárstvom a aj rybolovom.

Na Slovensku (v tom čase ešte Uhorsko) už koncom 19. storočia vznikali prvé rybárke spolky. Prvý vznikol v roku 1883. Rybárske spolky postupne vznikali v jednotlivých oblastiach Slovenska. 21.11.1926 sa konalo ustanovujúce zhromaždenie rybárskych spolkov, týmto dnom po viacročných rokovaniach a prípravách vznikol Zväz rybárskych spolkov na Slovensku so sídlom v Bratislave.

Korene organizovaného rybárstva na Zemplíne siahajú do obdobia Podkarpatskej Rusi, keď v dvadsiatych rokoch minulého storočia bol založený spolok rybárov so sídlom v Užhorode (kedy mal názov Ungvár- starý názov mesta Užhorod). Vďaka niekolkým nadšencom a náruživým rybárom začalo svitat pre založenie rybárskej spoločnosti, ktorá by zakotvila v stanovách práva a povinnosti spoločenskej organizácie aj v Michalovciach. Tieto prvé iskierky založenia spolku sa zrodili až koncom tridsiatych rokov a z Užhorodského spolku sa oddelil spolok rybárov z Michaloviec, ich členmi boli v tom čase aj rybári z Trebišova a južného Zemplína.

Zatial prvá a zároven najstaršia písomná zmienka sa našla v denníku Slovenska sloboda z 25. júla 1939, kde sa spomína schôdza spolku pod názvom – Ochranný rybársky spolok Michalovce. Bohužial, mená zúčastnených funkcionárov sa tam nenachádzajú. Obdobie po druhej svetovej vojne je významné pre celú spoločnost, je dôležité aj v činnosti a živote rybárov v Michalovciach. Vojnou zničené spoločenské organizácie sa začali postupne aktivovat v nových podmienkach. Toto obdobie patrí v spomienkach rybárov medzi najkrajšie. Bolo to obdobie, kedy priemysel a chemizácia nemali vplyv na znečistenie vodných tokov, navyše korytá riek boli neregulované a pre zdravý vývin a život vodných živočíchov priam ideálne.

Na fotografiách je starý Laborec v Michalovciach, cast pri Strananskom moste.

Pohovory so staršími rybármi ohladom prvých mien zakladatelov rybárskeho zväzu v Michalovciach splnili naše ocakávania, že po vojne v roku 1948 sa založil nový rybársky spolok v Michalovciach. Zakladajúci clenovia spolku boli páni Fedorko a Dr. Bachman. Na zaciatku pätdesiatych rokov, po založení Ústredného výboru Ceskoslovenského zväzu rybárov, novelizované vyhlášky o rybárskom práve vytvárajú možnost zakladania rybárskych organizácií v jednotlivých teritóriách našej republiky. Aj Michalovská organizácia – rybársky spolok sa zacína aktivizovat. Do jeho cela sa dostáva pán Jozef Králik, ktorý bol našim prvým predsedom od roku 1952. Clenská základna v tej dobe mala okolo 20 clenov. Clen rybárskej organizácie bol zároven aj clenom rybárskej stráže. Clenské schôdze sa konali každý mesiac a boli povinné. V krátkosti spomenieme aj ostatných predsedov, ktorí stáli na zaciatku v cele Michalovskej rybárskej organizácie. Medzi prvými predsedami boli pán Podstavský st. (1962), pán Fulstr (1966), pán Pigoš (1970), pán Popadák (1974), pán Popík Za predsedovania pána Podstavského staršieho a pána Popadáka sa výbor neustále skvalitnuje. V jeho radoch postupne pracujú mnohí oduševnení rybári a funkcionári ako pán Cibík, pán Balický Ján a další , ktorí sa svojou aktivitou pricinili o rozvoj Michalovského rybárstva.

Na koho sa nedá zabudnút a koho urcite musíme spomenút, je dlhorocný clen, funkcionár, rybársky hospodár a tajomník v jednej osobe, pán Brindzák. Tento rybár telom aj dušou prispel svojou svedomitou a obetavou prácou k rozvoju našej rybárskej organizácie podstatným dielom. V našej organizácii ako funkcionár strávil viac ako dve desatrocia.

p. Brindzák – tretí z pravej strany

V Tomto období sa zacína aj systematické zarybnovanie a využívanie všetkých druhov vôd. Organizácia nadobúda financné prostriedky z clenských príspevkov a z hospodárskeho lovu. Clenský príspevok v tej dobe cinil 80Kcs. V šestdesiatych rokoch bolo evidovaných velmi málo rybárov, do 100 clenov. Väcšinou boli zameraní na rieky a lov bielej ryby, ciže podustiev, pleskácov, plotíc, mrien, jalcov a taktiež dravcov ako zubác, štuka, sumec.

Výstavba Materiálovej jamy v Michalovciach, brehy bolo treba vycistit od smetí – rok 1982

V roku 1966 boli prvýkrát zavedené celoslovenské povolenky. V šestdesiatych až osemdesiatych rokoch zacali vznikat rybníky Materiálová jama Michalovce, VN Pozdišovce, VN Vinné Jazero, VN Vyšná Rybnica a tak zacalo pribúdat aj evidovaných rybárov. Ich pocet postacoval pre zarybnovanie týchto revírov.

Rok 1966 bol prelomový v rybárstve na Zemplíne. Zo zaplavených mocarísk a pôdy pri obciach Vinné, Klokocov, Kaluža, Kusín, Jovsa, Zalužice , Lúcky, Hnojné, vznikla vodná plocha, ktorá v prvom rade mala slúžit pre novovybudovanú Elektráren Vojany a mala zabránit záplavám na južnom Zemplíne. Pomenovaná bola podla Zemplína a to Zemplínska šírava. Bola to najväcšia vodná plocha na Slovensku v rozlohe 3600ha. Štátne rybárstvo Stupava dostalo za úlohu zarybnit túto vodnú plochu. Zhostilo sa jej výborne a táto nádrž sa stala rajom rybárov.

Tým stúpla rapídne aj clenská základna Miestnej organizácie Michalovce. Organizácia tak zosilnela a prišli k nám za clenov šíravskí rybári, ktorí si kupovali povolenky v tej dobe za 25 korún. Z tristo clenov sme mali zrazu 1000 clenov. Zarybnovanie a dobrá práca výboru pritahovali dalších a dalších clenov. 10. marca 1994 ministerstvo Pôdohospodárstva schválilo za užívatela revíru Zemplínska Šírava SRZ Radu Žilina. Od 1. apríla 1994 je teda VN Zemplínska Šírava obhospodarovaná radou Žilina. Clenská základna v tom období sa zvýšila na 849 clenov a pocet detí sa taktiež zvýšil na 512.

p. Fryk – s úlovkom

V šestdesiatych rokoch výbor zakúpil na námestí spolu s chovatelmi budovu, ktorú si podelili na polovicu. S rastom clenskej základne výbor zacal uvažovat o stavbe nového rybárskeho domu. S pomocou Rady Žilina, v roku 2001 bola zahájená výstavba novej budovy, s ktorou sa môžeme pýšit až doteraz.

1. januára 1991 zanikol Krajský výbor SRZ. V tom období je naším predsedom Daniel Fryk.

z pravej strany p. Fryk, p. Sisák, p. Šandrej, p. Michalka

Clenovia výboru sú v tomto zložení: p. MVDr. Vasil, p. Michalka, p. Valkovic, p. Jozef Šandrej, p. Jackuliak, p. Valo . V roku 1992 sa vzdávajú funkcií clenovia výboru: p. Michalka, p. Jackuliak, p. Valkovic , p. MVDr. Vasil, p .Valo. 1.3.1992 na návrh MO SRZ Michalovce sa zriadili obvodné organizácie v Budkovciach, Sobranciach a Strážskom. Najprv sa vytvorila obvodná organizácia v Budkovciach a po uspokojivých výsledkoch sa pristúpilo k zriadeniu dalších obvodov. O rok neskôr, v roku 1993, sa vzdávajú svojich funkcií predseda p. Daniel Fryk a hospodár p. Šandrej Jozef.

Po odstúpení predsedníctva viedol celý rok, až do volieb popredné funkcie MUDr. Anton Rudáš, ktorý bol vo výbore športovým referentom. 27. marca 1994 sa konali nové volby a clenská základna si na schôdzi zvolila nový výbor v tomto zložení: predseda: p. Podstavský, tajomník p. MUDr. Rudáš, podpredseda p. Sisák, hospodár p. Šeketa, clenovia výboru p. Ondo, p. Žofcák, p. Hornak, p. Nadzam. Revízna komisia bola zvolená v tomto zložení: p. Pucek, p. Šaffa , p. Hric. Na schôdzi sa zúcastnilo 167 clenov MO SRZ Michalovce.

Na fotografii je cast výboru, ktorá sa zúcastnila prvého rocníka preteku na tažko Zemplínska šírava – prímestská oblast. Stoja zlava: Demcák Michal, Podstavský Milan, Petrík Ján, Ondo Andrej, Hornák Ján, Šeketa Juraj, Sisák Ján, Ondo Štefan. Dole zlava: Ondejka Michal, Bilík Ladislav, Šaffa Vladimír

Po náhlej smrti pána Podstavského v roku 2006 výbor na svojom zasadnutí jednohlasne zvolil za nového predsedu pána Šaffu Vladimíra. Výbor sa za tie roky obmienal, ale popredný funkcionári ostali, napr. tajomník MUDr. Rudáš, podpredseda Sisák, hospodár Šeketa Juraj, clenovia výboru p. Hujdic, p. Kravec, p. Demcák, p. Mgr. Oravec, p.Kehl. Ale do výboru prišli aj nove tváre: p. Balint, p. Tegi, p. Kulcár.

Horný rad zlava: Kehl Igor, Šeketa Juraj, Tégi Milan, Bálint Tibor, Kravec Ján, MUDr. Rudáš Anton. Dole zlava: Mgr. Oravec František, Šaffa Vladimír, Hujdic Milan, Kacmarský Rastislav

2. apríla 2006 sme sa transformovali z MO SRZ Michalovce na MsO SRZ Michalovce a tým oficiálne vznikli aj Obvodné organizácie. 28. februára 2010 na Mestskej konferencii si clenská základna zvolila vo volbách nový výbor v zložení: predseda p. Šaffa , tajomník p. MUDr. Rudáš, podpredseda p. Sisák , hospodár p. Kacmarský, clenovia výboru p. Tegi, p. Balint, p. Angi, p. Mgr. Oravec, p. Hujdic, p. Ing. Tadian, p. JUDr. Sabadoš, p. Seman, p. Kulcár. Do kontrolnej komisie boli zvolení p. Pucek, p. Snínsky, p. Husár. Za doby p. Podstavského a pána Šaffu bol našim hospodárom pán Juraj Šeketa – hospodár podobného typu, ako bol p. Brindzák. Spolahlivý, riadil všetky cinnosti. Bol prvým hospodárom odsúhlaseným Radou Žilina na Zemplínskej šírave. Choroba v najlepšom veku mu v rozbehnutej práci zabránila pokracovat.

Horný rad zlava: Tégi Milan, Pucek Elemír, Kulcár Štefan, Pjura Karol, MUDr. Rudáš Anton, Angi Peter, Sisák Ján, Hujdic Milan, Tadián Anton. Dole zlava: Mgr. Oravec František, Kacmarský Rastislav, Seman Andrej, Šaffa Vladimír, Bálint Tibor

Clenská základna MsO SRZ Michalovce sa neustále mení, nakolko zohnat prácu na Zemplíne je velký problém. Ku koncu roka 2009 evidujeme 1600 dospelých rybárov a 320 deti. Výbor za posledné funkcné obdobie vytvoril pre rybárov ideálne podmienky v zarybnovaní revírov, velkým poctom rôznych sútaží, usporiadaním plesu, tábora mladých rybárov a nakoniec sa podujal usporiadat velkú medzinárodnú sútaž v love kaprov na Zemplínskej šírave „Zemplínsky kapor“. V roku 2011 naša clenská základna eviduje 1378 dospelých, mládež 125 a 145 detí. Spolu aj s tými co prerušili clenstvo z rôznych dôvodov nás bolo v roku 2011 spolu 1668 clenov. Velký pokles nastal hlavne u detí a mládeže.

Nedá mi nespomenút vytvorenie našej novej internetovej webovej stránky v roku 2008 – www.srzmichalovce.sk . Hoci aj pred tým mala organizácia webovú stránku, no pre zlu ovládatelnost bola zrušená a nahradená stránkou vyhovujúcou nám rybárom. Tu môžete sledovat život v organizácii. Dozviete sa o všetkých novinkách, o zasadnutiach výboru a práci výboru, cenách povoleniek, rybárskom poriadku, pláne brigád, o úspechoch, ale aj o pocínaní našich reprezentantov v športových sútažiach. Práca Rybárskej stráže a obsadení rybárskej stráže. Galéria vyznamenaných. Tu nebola žiadna evidencia a tak neraz bolo prehliadnuté výrocie Vás rybárov za co sa vám týmto ospravedlnujeme. Zvláštnou kolónkou sú úlovky v jednotlivých rokoch.

Zo starších no nezdokumentovaných tu patrí úlovok p. Balického sumec z roku 1954 o váhe 73 kg. Ján Balický sa môže popýšit aj tromi zlatými odznakmi, ktoré mu boli udelené v roku 1985 za tri úlovky v kategórii zlatý odznak. Krásneho rekordného kapra o váhe 27930g ulovil aj MUDr. Rudáš Anton v roku 1994 na Zemplínskej šírave. Tento úlovok donedávna figuroval na cele úlovkov kapra v sútaži vyhlásenej casopisom Polovníctvo a rybárstvo. Každorocne sú úlovky našich rybárov vyhodnocované na Mestskej konferencii a najtažšie úlovky po losovaní v kategóriách sú odmenované. Tato stránka patrí k jedným najsledovanejším a zverejnovaním výsledkov a priebehu sútaže pocas Zemplínskeho kapra získala na velkej popularite. Tým vás vyzývame k spolupráci a dodávania informácii z vašej cinnosti, nech je táto stránka druhým okom kroniky.

Záverom chcem podakovat všetkým vám skôr narodeným, ktorí ste nám pomohli nahliadnut a zorientovat sa v rokoch, ked sa rybári na Slovensku zacali združovat do spolkov, neskôr do organizácii. Patrí vám velká vdaka za to, že teraz môžeme povedat 25. JÚL 1939 JE SVIATKOM RYBÁROV V MICHALOVCIACH. V roku 2012 bude to teda výrocie 73 rokov rybárstva a našej organizácie.

Kronikár
Angi Peter

VZNIK OO SOBRANCE

VZNIK OO SOBRANCE siaha do 40 rokov minulého storocia. Po roku 1960 po delimitácii okresov sa organizácia zrušila, respektíve preniesla do Michaloviec. V roku 1992 mala MO SRZ OO Sobrance 69 clenov.

Prvé zloženie výboru: p. Rejta Ladislav, p. Bojacko Jozef, p. Ing. Kondík, p. Ing. Repka Mikuláš, p. Geroc Jozef. Po predsedovi p. Ladislavovi Rejtovi, ktorý bol vo vedení od 1985 roku nastupuje nový predseda rokom 1990, ktorým sa stal Pavol Džurina. Vo výbore boli p. Ing. Zdeno Kondík, p. Mikuláš Repka, p. Jozef Bajocko, p. Ján Nemec. V roku 1995 sa opät mení predseda, stáva sa ním Ján Nemec. Od roku 1998 nastúpil do vedenia OO SRZ Sobrance Mgr. František Oravec, ktorý ju spravuje dodnes. Vo výbore spolu s p. Mgr. Oravcom pracovali: Ing. Zdeno Kondík, Miroslav Marcin, Michal Mitro, Miroslav Hofman, Mikuláš Repka, Ján Nemec, Michal Pecenák, Martin Buksar, Igor Gavula. Výbor od roku 2010 pracuje v zložení: predseda Mgr. František Oravec, dalej clenovia Miroslav Marcin, Miroslav Hofman, Michal Pecenák, Ing. Zdeno Kondík, Martin Buksar, Igor Gavula.

V rokoch 2009 až 2011 za predsedovania Mgr. Oravca Františka sa pocet clenov pohyboval okolo 150. Vodná nádrž Vyšná Rybnica je cistotou a kvalitou rýb jednou z najkrajších vôd našej organizácie. Z tohto dôvodu bola v OO Sobrance ustanovená pätclenná rybárska stráž. S jej prácou sme nadmieru spokojný. Škoda že nedošlo k vycisteniu VN Kolibabovce a odovzdaniu Povodím Laborca nám k užívaniu. Pre jej nedostupnost ju nemôžeme brigádami sprístupnit naším clenom. Do budúcnosti však sa nevzdávame myšlienky ju užívat, ako chovný revír.

Výrocná clenská schôdza OO SRZ Sobrance. Zprava: Podstavský Milan, MUDr. Rudáš Anton, Mgr. Oravec František, Nemec Ján, Pecenák Michal, Nadzam Jozef

V rokoch 2009 až 2011 za predsedovania Mgr. Oravca Františka sa pocet clenov pohyboval okolo 150. Vodná nádrž Vyšná Rybnica je cistotou a kvalitou rýb jednou z najkrajších vôd našej organizácie. Z tohto dôvodu bola v OO Sobrance ustanovená pätclenná rybárska stráž. S jej prácou sme nadmieru spokojný. Škoda že nedošlo k vycisteniu VN Kolibabovce a odovzdaniu Povodím Laborca nám k užívaniu. Pre jej nedostupnost ju nemôžeme brigádami sprístupnit naším clenom. Do budúcnosti však sa nevzdávame myšlienky ju užívat, ako chovný revír.

História rybárstva v Budkovciach bola spätá hlavne s Dušou a Laborcom, vodami pretekajúcimi chotárom obce.

Ked zaciatkom druhej polovice minulého storocia došlo k regulácii oboch tokov, následkom bolo znehodnotenie podmienok pre život rýb v nich. Utrpela hlavne Duša, ked jej vody boli vtesnané do úzkeho kanála. A jej odrezanie od hlavného pramena, kvôli výstavbe Chemka v Strážskom, ešte najviac znížilo prietok vody v jej koryte. V takýchto novovzniknutých podmienkach boli vyznávaci rybárstva nútení realizovat svoju zálubu vo vzdialenejšom okolí, kde boli podmienky prijatelnejšie. Snom každého z nich , ale bolo, mat tak dobrý rybársky revír za humnami.

Zaciatkom osemdesiatych rokov minulého storocia prišiel jeden z nich s návrhom realizovat tento sen. Podarilo sa mu získat pre tento zámer skupinu nadšencov z radov miestnych rybárov.

Dna 15. mája 1982 sa v priestoroch u hasicskej zbrojnice uskutocnilo stretnutie 12-ich miestnych rybárov, z ktorého vzišiel trojclenný výbor na cele s autorom myšlienky Jankom Valom. Bol vytvorený realizacný výbor v zložení z dalších clenov Nadzama Jozefa a Volovára Dušana.

Výbor si zobral za úlohu zabezpecit všetky náležitosti potrebné k zapocatiu a následne i završeniu diela. S trošku naivnou predstavou, ale zato s velkým zanietením sa rybári pustili do cistenia priestoru medzi „ cinterikom a Wiczmándym „ . V tomto priestore mala Duša rozšírene koryto, ktoré ale bolo v tom case už znacne zarastené krovinami a zabahnené. Pocítalo sa s tým, že po vycistení od porastov sa zabezpecia potrebné mechanizmy a prehlbi sa koryto. Medzitým sa vstúpilo do jednania so správcom toku, Povodím BaH. Ten sa ale práve chystal realizovat projekt ,,biomeliorácia vodných tokov ´´. Išlo o cistenie tokov od vodného rastlinstva pomocou bylinožravých rýb. Pre tieto ryby potrebovali zimoviska, t.j. hlbšie a širšie úseky. A práve spomínaný priestor mali na jedno zo zimovísk vytipovaný.

Preto nasmerovali pozornost zanietených rybárov na mrtve rameno hned povyše. Išlo o koryto Duše pred reguláciou s plochou asi 1 ha, toho casu zarastené krovinami a ostatnými stromami, hlavne vrbami o pocte asi 650 kusov. Realizácia tohto zámeru si však už vyžadovala zodpovednejší prístup. To znamenalo štandardný postup, od výberu staveniska až po stavebné povolenie a následne zabezpecenie financií a dodávatela. MNV zobral na seba úlohu investora. Po takmer trojrocnom chodení po príslušných úradoch a množstve pracovných sedení bolo stavebné povolenie na svete. Následne sa podarilo cez Financný odbor KNV Košice zabezpecit financné krytie / vdaka predrevolucným podmienkam /, aj dodávatela Hutné stavby Košice. V roku 1986 sa dielo podarilo realizovat. Cez MO SRZ Michalovce došlo k zarybneniu novovzniknutého rybníka kaprom a následne aj inými druhmi rýb, ako aj k samovolnému zarybneniu z Duše. Rok predtým v roku 1985, Povodie BaH završilo svoj zámer na toku Duša, precistilo koryto, vybudovalo betónovú hrádzu so stavidlom a panelovú prístupovú cestu.

Tým vznikla nová vodná plocha o rozlohe asi 0,8 ha. Razom tu boli dva pekné rybárske revíry. Hned za humnami. – Sen sa naplnil.

Nie dlho po završení tohto diela sa pozornost istých kompetentných predstavitelov štátnej správy obrátila na dva a pol hektárové mrtve rameno potoka Duša, ktoré sa nachádza na rozhraní troch chotárov, budkovského, hatalovského a dúbravského. Inak – za Forgácom. Bola tu snaha, realizovat v tomto priestore výstavbu smetiska. Voci tomuto zámeru sa ale zdvihla vlna odporu a to jak zo strany radových obcanov hlavne Bukovcanov, potom samozrejme rybárov, ale aj od niektorých zložiek štátnej správy na úrovni okresu.

Následne došlo k neformálnemu stretnutiu zástupcov odboru výstavby ONV Michalovce a predsedu OO SRZ Budkovce. Predostreli návrh na výstavbu rybníka v tejto lokalite s tým, že oni budú všemožne nápomocní pri vybavovaní náležitostí im prislúchajúcim. OO sa tejto príležitosti chopila. Vdaka poznatkom získaným pri výstavbe prvého rybníka a velkej pomoci zo strany okresu to už nebola taká kalvária ako predtým a v roku 1988 bol na svete tretí rybník.

Tri vodné plochy v chotári urobili z Budkoviec baštu rybárstva v regióne.

Výstavba rybníkov v Budkovciach

Okrem rekreacného rybolovu, existencia týchto vodných nádrži poskytla príležitost aj na rozvoj aktivít v danej oblasti . V devätdesiatych rokoch pôsobil pri tunajšej ZŠ krúžok mladých rybárov. Každorocne sa rybárska sezóna zacína pretekmi, kde sa schádzajú rybári a ich priaznivci zo širokého okolia. Sútaži sa o „ Pohár starostu obce „.

Koncom leta sa usporadúvajú preteky „ Budkovský kapor „, v posledných rokoch ako 24-hodinovka.

Severný breh rybníka Dvojka ,, za Forgácom ´´ sa vyznacuje velmi dobrou prístupnostou, co ho predurcuje na usporadúvanie nárocnejších sútaži.

Preto už bol svedkom viacerých pretekov s celoslovenskou pôsobnostou, ci už divízneho, alebo ligového charakteru.

Samotná Jednotka, ktorá hranicí s intravilánom obce, je velmi oblúbenou lokalitou na vychádzky pre radových obcanov obce.

Predsedovia OO SRZ Budkovce:

  • 1982 – 1992 Ján Valo
  • 1992 – 2010 Jozef Nadzam
  • 2011 – súcasnost Andrej Seman

Stará partia, ktorá pracovala na výstavbe chaty a pri brigádnickej cinnosti.

VZNIK OO STRÁŽSKE

VZNIK OO STRÁŽSKE v roku 1993 vzniká MO OO Strážske, jej základnu tvoria osemdesiati šiesti rybári. Pod vedením predsedu OO Strážske p. Sisaka Jána a hospodára Ladislava Žofcaka sa organizovali pravidelné clenské schôdze, brigády na Laborci a usporadúvali preteky na casti Krivoštany.

Aj tu sa prejavila demokracia po svojom a v devätdesiatich rokoch zacala hlavne mládež odchádzat za prácou do zahranicia. Tým poklesla clenská základna na 67 rybárov a zacala stagnovat aj práca tejto OO Strážske. Rozpadol sa výbor a organizacné práce zabezpecoval iba p. Sisák Ján.

výbor v Strážskom na pretekoch na Laborci – Žehlicka

Predsedovia rybárskej organizácie v Michalovciach, ktorý sa najviac pricinili svojou obetavou prácou za jej zveladenie

  • pán Popadák – Bol predsedom našej organizácie od roku 1974 až 1982 . Za jeho obdobie sa zacal spolkový život. Zacali sa aktívne zarybnovat revíry ktoré nám boli pridelené. Formovala sa od základu rybárska stráž a clenská základna. Zloženie výborov sa casto menilo, ale predsedníctvo ostávalo to isté. Preto ani viac informácií z tejto doby nemáme.
    Hospodár : Brindzák Tajomník : Farkašovský Podpredseda : Ján Cižmár
  • pán Daniel Fryk – Bol predsedom našej organizácie v rokoch 1982 až 1993. Bol strojcom zveladovania našich revírov, bol zástancom cistoty a poriadku, za jeho funkcné obdobie sa vyvinuli velmi dobré vztahy s povodím Bodrogu a Hornádu, ktoré trvajú až doteraz. Organizoval množstvo brigád, nielen na rybníkoch ale aj na riekach a potokoch. Bol hnacím motorom nie len pre rybárov, ale aj pre celý výbor. Ukázal všetkým cestu ktorou sa dobrá organizácia má vydat, aby si zabezpecila do budúcnosti nielen kvalitnú clenskú základnu, ale aj cisté životné prostredie. Zomrel tragicky. Cest jeho pamiatke.
    Hospodár: Šandrej Jozef Tajomník : Michalka Anton Podpredseda : Jackuliak Juraj
  • pán Milan Podstavský – Bol predsedom našej organizácie v rokoch 1994 až 2006. Za jeho funkcné obdobie sa nanovo upevnila a sformovala rybárska stráž, nastolil poriadok v dodržiavaní rybárskeho zákona. Rybárska stráž zacala bojovat proti pytliactvu s väcším nasadením. Bol vynikajúci rybár, ale hlavne dobrosrdecný clovek. Vedel byt prísny, ale zároven ludský. Pri jeho mene každý s úctou spomína na casy ked bol predsedom. Do organizácie vniesol disciplínu a poriadok. Pod jeho vedením sa sformovala clenská základna, ktorej základy pretrvajú dodnes. Zomrel v roku 2006. Cest jeho pamiatke.
    Hospodár : Šeketa Juraj Tajomník : MUDr. Rudáš Anton Podpredseda : Sisák Ján Pokladník: Šaffa Vladimír
  • pán Vladimír Šaffa – Je predsedom našej organizácie po smrti M. Podstavského od roku 2006. Pod jeho vedením sa zacalo razit heslo „ Nielen lovit , ale aj budovat a zviditelnovat organizáciu „ , ktoré sa snaží vštepovat všetkým rybárom až doteraz. Vniesol do organizácie a do výboru nový mladý vietor, nové myšlienky a nápady, ako viac zveladit našu organizáciu. Neostal len pri slovách, ale jeho práca je viditelná všade oko nás. Je zakladatelom najtažšieho preteku na Slovensku – Zemplínsky kapor. Pod jeho vedením sa zacalo kvalitné zarybnovanie našich revírov, zveladovanie a úprava našich VN, velmi pozitívne naštartoval nadštandardnú spoluprácu s okolitými organizáciami. Práca s mládežou a detmi mu tiež nie je lahostajná a vychováva budúce generácie rybárov.
    Hospodár: Juraj Šeketa, Rastislav Kacmarský Tajomník : MUDr. Anton Rudáš Podpredseda: Ján Sisák Pokladník : Peter Angi

HISTORICKÉ FOTOGRAFIE