Dňa 7.2.2012 v Michalovciach sme mali pracovné stretnutie s funkcionármi z RADY ŽILINA Ing.Balážom,  Ing.Baranom , Ing. Gecim – hlavný ichtyológ za Košický kraj, Ing. Dobiašom z ministerstva životného prostredia SR ,s viceprezidentom za košický kraj p.Bodzášom a zástupcami okolitých rybárskych organizácii : MsO Humenné , MO Snina , Trebišov, Veľké Kapušany, Čierna nad Tisou, Cieľom stretnutia bolo riešenie zarybnenia a budúcnosť Zemplínskej Šíravy v následujucích rokoch a vydanie súhlasu na zmenu revíru č. 4-4030-1-4   Zemplínska šírava z „Chyť a Pusť“ na revír s možnosťou privlastnenia si úlovkov. Zároveň sme žiadali , aby ministerstvo  vypracovalo a predložilo plán  na odstránenie PCB látok z nášho regiónu. Záver tejto pracovnej porady vyznel dosť negatívne , vôbec sme sa nedozvedeli, či sa v týchto veciach niečo bude konať ,alebo nie. Preto naši rybári spýsali peticiu a pod ňu sa podpisalo 816  rybárov z  Michaloviec, Humenného, Sniny, Vranova nad Topľov a Sečoviec . 

 

 Dňa 27.03.2012 petičny výbor v zložení : Igor  Babuľak  , Ing. Juraj Fedačko a Ján Kvak  podali na Regionálnu veterinárnu a potravinovu správu v Michalovciach peticiu  v tomto znení :

 

  Petícia o vydanie súhlasu na zmenu revíru č. 4-4030-1-4   Zemplínska šírava z „Chyť a Pusť“ na revír s možnosťou privlastnenia si úlovkov .

            My, dolu podpísaní občania SR a rybári Slovenského rybárskeho zväzu, žiadame Regionálnu veterinárnu a potravinovú  správu v Michalovciach ,aby od roku 2012 došlo k zmene , aby revír ChaP bol zmenený na revír s možnosťou privlastnenia  si úlovkov  za účelom konzumácie na vlastne zdravotné riziko.

            Revír bol zmenený na revír chyť a pusť a bolo zastavené pravidelné zarybňovanie od roku 2002 z dôvodu nálezu zvýšeného obsahu PCB látok v rybách . V dnešnej dobe sa nachádzajú  PCB látky už aj kravskom  mlieku, vajciach, mäse , zemiakoch a podobne, teda sa nachádzajú v základných  potravinách. Tak tiež vo vodných tokoch ako Ondava ,  Latorica , Bodrog , Uh,  Hornád ,Váh ,   Napríklad : Dve vzorky rýb pleskáča vysokého, ulovených z Laborca pod Vojanami mali maximálne hodnoty PCB138 v množstve 10,1 mg/kg a PCB 153 v množstve 9,162 mg/kg. Mrena obyčajná ulovená z Latorice – Brehov vykazovala nadlimitné hodnoty PCB 138 v množstve 7,082 mg/kg a PCB 153 v množstve7,761 mg/kg mg/kg, pričom pleskáč vysoký ulovený z tej istej oblasti vykazoval najvyššie hodnoty v rámci nedravých rýb a to PCB 138 v množstve 90,16 mg/kg a PCB 153 v množstve 106,6 mg/kg. Karas obyčajný z Bodrogu KÚ Ladmovce vykazoval hodnoty PCB 138 v množstve 11,48 mg/kg a PCB 153 v množstve 12,91 mg/kg. Pleskáč vysoký ulovený z Ondavy – Hrušov vykázal hodnoty PCB 138 v množstve 1,465 mg/kg a PCB 153 v množstve 1,303 mg/kg. Červenica ulovená zo sedimentačnej nádrže – Poša vykazovala nadlimitné hodnoty PCB 138 v množstve 6,698 mg/kg a PCB 153 v množstve ,112 mg/kg, pričom pleskáč vysoký ulovený z tej istej oblasti vykazoval hodnotu PCB 138 v množstve 17,48 mg/kg a PCB 153 v množstve 18,42 .Sumec obyčajný ulovený z Bodrogu – Ladmovce vykazoval hodnoty PCB 138 v množstve 5, 834 mg/kg a PCB 153 v množstve 7,224 mg/kg, pričom jalec tmavý, ulovený z Ondavy – Hrušov PCB 138 v množstve 0,627 mg/kg a PCB 153 v množstve 0,556 mg/kg. Na riekách Váh , Hornád , Hron, Nitra boli zistene tak isto nadlimitné hodnoty.  A to by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej.

 Nehovoriac o ťažkých kovoch ktoré  sú pri určitých koncentráciách v organizme toxické, karciogénné  až smrteľné.  Na Slovensku je znečistenie   ťažkými kovmi vyššie ako priemerne vo svete.

Najznečistenejšie vodné toky a nádrže ťažkými kovmi na Slovensku sú v regióne:

 Stredného Spišu (Krompachy, Rudňany  rieka Hornád, VN Ružín,  rieka Slanec ,  rieka Hnilec , rieka Torysa - najviac postihnuté územie v rámci celej SRHg, Cu, Zn, As, Cd, Pb),

Žiar nad Hronom (F, Hg, As), rieka Hron , rieka Slatina .

Jelšava , Lubeník , Tisovec , Hnúšťa - rieka Rimava , rieka Rimavica, rieka Muráň , rieka Slaná (Hg, Mg aj Cd, Pb),

Dolná Orava rieka Váh, rieka Orava, rieka Turiec (IstebnéCr, Mn). 

Horná Nitra (As, Hg) rieka Nitra  najznečistenejšia rieka SR,  rieka Žitava . 

Košíce  (Fe, Mn, Mg, Cr, Al, As, Pb  rieka Hornád  vysoká depozícia S)

             Áno, vieme dobre a sme si toho vedomí , že na Zemplíne je výskyt PCB najvyšší a sme si aj vedomí toho, že za tieto roky sa v záujme odstránenia tejto ekologickej záťaže nič  neurobilo  a v dohľadnej dobe sa pravdepodobne ani nič neurobí . Tak sa pýtame, dokedy bude tento stav trvať , dokedy bude pre nás rybárov na Zemplíne privlastňovanie si úlovkov zo Zemplínskej šíravy zakázané ? Vieme dobre , že rozklad PCB látok vo voľnej prírode trvá desaťročia, ba aj storočia . Takže podľa terajšieho stavu zmena revíru z CH-P na revír s možnosťou si privlastniť si úlovok čaká až našich pravnukov a prapravnukov . Pýtame sa, prečo na Zemplínskej Šírave je privlastňovanie si úlovkov zakázané a na všetkých vyššie uvedených vodných tokoch a vodných nádržiach, ktoré sú tiež zamorené a silno kontaminované, je privlastňovanie úlovkov povolené , prečo  predaj cigariet a alkoholu  je povolený, keď každý vie ,že vďaka ich konzumácii ľudia umierajú po celom svete denne na tisíce. Nikde nie je dokázané ,že by človek ochorel kvôli  PCB  po  konzumovaní rýb a veľa lekárov sa zhodlo, že by muselo ísť o dlhoročnú – pravidelnú a vo veľkom množstve konzumáciu rýb, čo je na Zemplínskej šírave nemožné , pre dlhoročné nezarybňovanie a malého množstva rýb na  tak veľkej ploche .

 Chceme len spravodlivosť pre Zemplín , koniec diskriminácie

 5000 rybárov a koniec merania dvojitým metrom .

 Prestíž Zemplínskej Šíravy klesá. Každým rokom je rybárov na najväčšej priehrade na Slovenskú menej a menej, nehovoriac o cudzincoch, ktorí niekedy radi navštevovali Zemplínsku Šíravu. Zmena revíru z CHaP na revír s privlastňovaním si úlovkov zvýši rozvoj turistického ruchu a návštevnosť nášho „Slovenského mora“. Zemplínska Šírava je veľmi pekná rekreačná oblasť a je veľká škoda, že upadá ako rybársky revír nepremysleným rozhodnutím štátnych organov bez možnosti pripomienkovať.

Preto žiadame o vydanie súhlasu na  zmenu  revíru č. 4-4030-1-4 Zemplínska šírava z Chyť a Pusť  na revír s možnosťou  privlastňovania si úlovkov . Navrhujeme, aby v zväzovom Rybárskom poriadku vydávaným každoročne Radou Žilina bol dodatok, že každý rybár, ktorý si zakúpi rybárske povolenie na zväzové vody musí byť poučený o možných rizikách pri  konzumácií rýb z revíru č. 4-4030-1-4  a robí  to na vlastné zdravotné riziko ,čo svojím podpisom potvrdí pri kúpe Rybárskeho  povolenia na príslušný rok .

Členovia petičného výboru:

 Igor  Babuľak    Fraňa Kráľa 82    071 01 Michalovce - poverený na zastupovanie  v styku s organom vybavujúcim petíciu.

 Ing. Juraj Fedačko    Kamenárska 11  071 01 Michalovce - poverený na zastupovanie v styku s organom vybavujúcim petíciu.

 Ján Kvak   Kyjevská 8    071 01 Michalovce -  poverený na zastupovanie v styku s organom vybavujúcim petíciu.

 Dňa 30.05. 2012 sa konalo pracovne stretnutie na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej Republiky v Bratislave ohľadom peticie podanej našími rybármi tú su vyjadrenia  prítomných zástupcov a aj konečne stanovisko pracovného stretnutia ,čo je zaražajúce a nepochopiteľné členovia petičného výboru na to to stretnutie pozvánky nedostali \"O NÁS BEZ NÁS \" :

 

 Ing. Zuzana Birošová, CSc. zástupkyňa Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. predniesla názor a stanovisko ministerstva a prioritou je zabezpečiť ochranu zdravia spotrebiteľa a povolením privlastnenia si úlovku rýb z lokality, kde v odobratých vzorkách rýb sú každoročne výrazne prekročené maximálne reziduálne limity PCBnie je možné zabezpečiť ochranu zdravia ľudí. Zároveň navrhla zabezpečiť informovanosť rybárov o vplyve PCB na ľudský organizmus. Ministerstvo životného prostredia by malo uvoľniť finančné prostriedky na analýzy kongenérov PCB  v okolitých  riekach v oblasti Zemplínskej šíravy.

Ing.Stanislav Geci , zástupca Slovenského rybárskeho zväzu :  priblížil stav a problematiku zarybňovania lokality Zemplínska šíravy: do roku 2001 sa Zemplínska šírava zarybňovala bežným spôsobom. Zarybňovanie prebiehalo v približnej výške 1 350 000SKK . V roku 2008 bolo nasadených 10 t kapra , pričom 1,5 tony kaprov bolo označkovaných. V roku 2011 začalo normálne zarybňovanie vo výške 15 000 eur. Informoval o stave a situácií vyšetrených novoosadených a označkovaných rýb . Po polročnom pobyte týchto rýb v Z.Š .boli vylovené ryby analyzované na PCB a všetky boli s prekročenými maximálnymi limitmi. Upozornil na stav a situáciu neriešenia záťaže lokalit. Ak zarybňovať v normálnom režime, tak až po úprave v legislatíve, ktorá by počítala so systémom „chyť a nekonzumuj“, ktorej by predchádzala masívna osveta nie len rybárov, ale aj nerybárskej verejnosti . Ak by systém „chyť a nekonzumuj“  legislatívne neprešiel, ale pritom by sa začala  nádrž  plnohodnotne zarybňovať, muselo by  sa po určitom čase opäť prikročiť k regulácii  jej zarybňovania.

 Ing.Peter Beleš , zástupca Slovenského rybárskeho zväzu : informoval o tom , že od času zmeny účelu využitia rybárskeho revíru z lovného na CHaP sa z neho stal atraktívny revír, z ktorého majú snahu niektorí rybári odnášať trofejné úlovky rýb. Informoval o stave zarybňovania lokality podľa uznesenia, ktoré schválila RADA v minulosti na svojom zasadnutí a potrebe zmeny tohto uznesenia v tom zmysle ,že Zemplínska šírava sa bude zarybňovať v normálnom režime. V petícii rezonuje diskriminačný faktor a preto je potrebné začať Zemplínsku šíravu zarybňovať a rybárske revíry , kde sa potvrdil výskyt ťažkých kovov ,alebo PCB látok je potrebné tiež vyhlásiť za revíry CHaP.

  Ing.Tibor Dobiaš, zástupca Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky : predniesol názor , poznatky a stanovisko ministerstva, vyjadril názor , že v prípade ,ak aj iné oblasti – lovné revíry obsahujú kontaminované ryby s prekračujúcimi maximálnymi reziduálnymi limitmi, je potrebné aj tieto revíry prehodnotiť a zmeniť .Uviedol ,že v blízkej budúcnosti sa uvažuje s novelizáciou zákona o rybárstve , v rámci ktorej nevylúčil aj možnosť rozšíriť doterajší účel využitia rybárskych revírov o účel „chyť a nekonzumuj“

 MVDr. Ján Hromaník , riaditeľ RVPS Michalovce: upozornil na právny stav ,že v prípade zmeny revíru je nevyhnutné zmeniť rybársky zákon , lebo zákon nemá definovaný revír „chyť a nekonzumuj „ , zvážiť názov „ lov s obmedzeným spôsobom využitia „- zákaz uvádzania na trh a konzumácie ! §3 zákona o rybárstve č.139/2002 zmeniť v ods.5 v prípade vážnej ekologickej havárie ,alebo z dôvodu verejného záujmu môže ministerstvo zmeniť členenie vôd ,alebo hranice rybárskeho revíru obmedziť jeho využitie podľa odôvodnenia na : lov s obmedzeným spôsobom využitia- „chyť a pusť“  , „ lov s obmedzeným spôsobom využitia – zákaz konzumácie a uvádzania na trh !

 Záver stretnutia : Petícií sa nevyhovuje , stav lovného režimu č.4-4030-1-4 VN Zemplínska šírava naďalej zostáva v platnosti, ponechať v platnosti zákaz privlastňovania si a tým aj konzumácie ulovených rýb. Neodporučila sa zmena lovného režimu so zákazom privlastňovania si ulovených rýb. V iných lokalitách – rybárskych revíroch s predpokladanou záťažou vykonať úradný odber vzoriek s následným vyšetrením na PCB  .Vydať materiály , letáky za účelom osvety rybárskej obce. V prípade novelizácie zákona č.139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov navrhnúť nový typ lovného režimu „Chyť a nekonzumuj“

Dňa 11.06.2012 sa na RADE v ŽILINE konalo stretnutie ohľadom zarybňovacieho plánu na roky 2012 , 2013 , 2014 .  Kedže RADA mala už " konečne stanovisko ŠPVS SR ohľadne peticie aj stanovisko hlavného ichtyologa pre Košický kraj Ing. Stanislava Geciho" , tak ihneď to dokonale využila a zarybňovacia komisia návhrla na Zemplínsku šíravu minimálne zarybnenie a to v hodnote 15 000 eur  na každý rok, ale táto suma a počet nasadených rýb tento  alarmujúci stav ktorý na Zemlínskej šírave pretrváva už desaťročie vôbec nerieši. Takúto násadu dáva hoci ktorá iná organizácia ročne do 10 ha rybníka  a nie do 3600ha vodnej plochy . Ryby genofond je na Z. Šírave  zmutovaný  nedostatočnou obnovou krvi. Na samo výter sa nemôžeme spoliehať,  tejto vode pomôže už len adekvátne zarybnenie o čo RADA vôbec nema záujem a dôkazom je aj tento zarybňovací plán na tri roky . Hoci peticiu zamietli a Zemplínska šírava nedostala to čo jej patrí budeme za adekvátne zarybnenie a zrušenie CHaP bojovať naďalej.

 NECH SI KAŽDÝ VYTVORÝ NA TÚTO CELKOVÚ SITUÁCIU SVOJ VLASTNÝ NÁZOR, PRE NÁS VŠAK SÚ TIETO VYSVETLENIA NEDOSTAČUJÚCE A NAĎALEJ DISKRIMINAČNÉ.

 
Progress-systems, s.r.o.

TOPlist